V čo veríme

SLOBODNÁ APOŠTOLSKÁ CIRKEV LETNÍC    

Nazýva sa slobodná, lebo nie je závislá od nijakej organizácie, či inštitúcie. Prijíma všetky body symbolu viery (Verím v Boha…), ktorý ustanovili 318 otcovia, aby rozdelili sekty od cirkvi, ktorá zachováva slovo Božie.

    Jej základom je nový zákon – evanjelium Ježiša Krista- a verí, že celé písmo je vdýchnuté Bohom a užitočné ( 2 Timoteovi 3:16 „Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti“ ).

    Volá sa Letníc, pretože verí, že veriaci musí prijať Ducha svätého a byť odiaty mocou z výsosti, tak ako to prijali aj apoštolovia v deň Letníc a všetci prví kresťania prvej apoštolskej cirkvi. Jej vodca je sámspasiteľ Ježiš Kristus a všetci, ktorí ho nasledujú, sú považovaní za jeho služobníkov.

V ČO VERÍ A ČO ZACHOVÁVA

 a) Krst vo vode – v mene Otca, Syna a Ducha svätého. Základná podmienka, aby sa mohol dať pokrstiť vo vode je, aby uveril v Krista a jeho evanjeliu a učinil pokánie z hriechu.( Marek 16:16 „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený“ ), (Skutky 8:36-39 „A jako tak išli cestou, prišli k akejsi vode, a eunúch povedal: Hľa, voda; čo mi prekáža dať sa pokrstiť? A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Verím, že Ježiš Kristus je syn Boží. A rozkázal vozu, aby postál, a sišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch, a pokrstil ho. A keď vyšli z vody, Duch Pánov uchvátil Filipa, a eunúch ho viacej nevidel, lebo išiel svojou cestou radujúc sa“).
 b) Božia pamiatka, ktorá sa deje presne tak, ako to robil náš Pán Ježiš Kristus (Lukáš 22:14-20 „A keď nastala hodina, sadol si za stôl i dvanásti apoštolovia s ním. A povedal im: Túžobne som si žiadal jesť tohoto baránka s vami, prv ako by som bol trpel. Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, až keď sa naplní v kráľovstve Božom. A vezmúc kalich poďakoval a povedal: Vezmite toto a rozdeľte medzi sebou. Lebo hovorím vám, že odteraz už nebudem nikdy piť z plodu viniča, dokiaľ neprijde kráľovstvo Božie. A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku. Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás
vylieva“) a zanechal to apoštolom (1 Korintským 11:23 „Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku. Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku. Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde. Takže ktokoľvek je tento chlieb alebo pije kalich Pánov nehodne, bude vinným tela a krvi Pánovej“) Pri Božej pamiatke zaujímajú miesto veriaci kresťania, ktorí učinili pokánie z hriechu (1 Korintským 11:28 “ Ale nech skúša sám seba človek a nech tak jie z toho chleba a pije z toho kalicha. Lebo ten, kto nehodne je a pije, je a pije si súd nerozsudzujúc tela Pánovho.“) Božia pamiatka sa deje každú nedeľu (Skutky 20:7 „A v prvý deň
týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci.“)
 c) Manželstvo, ktoré musí mať úctu súhlasne s evanjeliom (Židom 13:4 „Manželstvo nech je v úcte u všetkých a loža nepoškvrnená. A smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Bôh.“), nepovoľuje rozvod v žiadnom prípade mimo prípad smilstva a nepovoľuje ani druhé manželstvo (1 Korintským 7:11 „A keby aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa zmieri s mužom. A muž nech neopúšťa ženy.“) Iba smrť môže rozdeliť manželský pár, preto nepovoľuje rozvod (1 Korintským 7:39 “ Žena je viazaná zákonom, dokiaľ žije jej muž; ale keby zosnul jej muž, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, len nech je to v Pánovi.“)                                                                                                                                                                                                                                     d) Pomazávanie olejom, ktoré sa deje pri chorých a dáva zdravie telu. Pastor a starší potierajú olejomchorého, skladajú na neho ruky a modlia sa, tak ako uvádza slovo Božie (Jakub 5:14 „Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších sboru, a nech sa modlia nad ním pomažúc ho olejom v mene Pánovom.“),( Marek 6:13 “ A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.“) Ježiš Kristus uzdravuje chorého.                                                                                                                                                                                                             e) Vyznávanie hriechov človeka, ktorý činí pokánie pred všetkými (Marek 1:5 „A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci boli krstení od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy.“), (Skutky 19:18 “ A mnohí z uverivších prichádzali, vyznávali a priznávali svoje skutky.“), aby prijal odpustenie od jediného záchrancu a spasiteľa Ježiša Krista (Skutky 4:12 “ A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“)                                                  f) Pomazanie Duchom svätým. Radí veriacim, aby žiadali od samotného spasiteľa, ktorý jediný je silný pomazať človeka svojím svätým Duchom (Matúš 3:11 “ Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden – ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom“). Ako znamenie, že je človek pomazaný svätým Duchom je znamenie cudzích jazykov, ktoré bolo dané kresťanom a apoštolom prvej apoštolskej cirkvi. (Skutky 1:5 “ totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní“) ,( Skutky 10:44 „A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo. Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter: Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my? A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní“ ), (Skutky 19:6 „A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali“), (1 Korintským 14:22 „Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria“).                                                  g) Služby, ktorých je 5 a dáva ich pôvodca a dokonávateľ našej viery, Ježiš Kristus.( Efezským 4:11 “ A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kristovho, až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej“) Skladaním rúk ustanovuje cirkev dozorcov, ktorí sa nazývajú tiež starší po všetkých zboroch (Skutky 14:23 „A keď im vyvolili starších po sboroch a vše sa pomodlili s pôstom, poručili ich Pánovi, v ktorého uverili“), sú to bratia veriaci, ktorí musia byť bezpodmienečne ženatí a musia mať deti, ktoré sú im podriadené s dobrým svedectvom.( 1 Timoteovi 3:1 „Verné je to slovo: Ak niekto túži po biskupstve, žiada si výborné dielo. Tedy biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozumný, slušného chovania, pohostinný, schopný učiť, nie pijan vína, nie bitkár, nie žiadostivý mrzkého zisku, ale prívetivý, nesvárlivý, nie milujúci peniaz, ale taký, ktorý dobre spravuje svoj dom a deti má v podriadenosti s celou počestnosťou. Ale ak niekto nevie spravovať svoj vlastný dom, ako sa potom bude starať o cirkev Božiu?! Nie novák, aby nadujúc sa neupadol v odsúdenie diablovo. Ale musí mať aj dobré svedoctvo od tých vonku, aby neupadnul do pohanenia a do smečky diablovej. Tak podobne aj diakoni musia byť počestní, nie dvojjazyční, nie oddaní mnohému vínu, nie žiadostiví mrzkého zisku“), (Títovi 1:5 „Nato som ťa zanechal na Kréte, aby si to, čo ešte chýba, uviedol do poriadku, a po mestách ustanovil starších, ako som ti nariadil, že ak je niekto bez úhony, muž jednej ženy, má deti veriace, nie také, na ktoré žalujú, že sú prostopašné alebo nepoddajné. Lebo biskup, dozorca sboru, musí byť bezúhonný, jako Boží hospodár, nie svojvoľný, nie hnevivý, nie pijan vína, nie bitkár, nie žiadostivý mrzkého zisku, ale pohostinný, milovník dobrého, rozumný, spravedlivý, svätý, zdržanlivý a ktorý sa drží verného slova, podľa učenia, aby mal moc aj napomínať v zdravom učení a trestať tých, ktorí protirečia. Lebo je mnoho i nepoddajných, márnomluvných a zvoditeľov mysle, najmä tí z obriezky“).